Ivki Blogovaty

To, že sme všetci iní je asi jasné. Jasné je aj to, že sme všetci rovnakí. Niekedy máme dojem, že všetci sú rovnakí. Čudujeme sa keď niekto nevie to čo my a nevrelo prijímame keď to isté robia iní nám. Ale je to skutočne tak ? Samo o sebe to svedčí o povrchnosti. Povrchnosti nielen v podstate toho počudovania, ale aj k prístupu k sebe samému. Iba ak dokážeme sa na seba pozerať pristupovať k sebe, až potom dokážeme pozerať aj na ostatných správne. Čo je teda to správne (?). Śér jor majnd - píše sa to inak, ale aký je zámer toho zdieľania myšlienok ? Má to byť odovzdanie, alebo to majú byť osobnosti, ktoré sa "nadbytočnými" (a.p.) podelia ? Zvykli sme si mať majetky a statky, rozdeľovať zem, strážiť vyznačené hranice. To je dobré. Pozeráme na hranice a hodnotíme rozdelené kúsky. Dívame sa na susedné... Niekto niekedy povedal, že toto všetko je moje a len moje a nesie sa to doteraz. Veľa malých kúskov. Na začiatku je dojem neschopnosti a dojem o sebe, že ja to viem lepšie. Chňap a už pomáham, zdá sa že je to tak lepšie ... Chceli by ste aby niekto riešil všetky Vaše problémy ? Čo by ste potom robili ? AK by ste takého mali, čo za Vás všetko všecičko vyrieši ? Ak by som bol taký čo všetko niekmu kontroluje dozerá, každé rozhodnutie, každý krok, žiadal by som aspoň chvíľku na oddych. Chvíľu pre seba. Aby som sa mohol zamyslieť nad svojim životom. Človek má stále právo voľby. Nieje to o pomáhaní a nepomáhaní, ale o rešpektovaní a nerešpektovaní a teda aj hrdosti na seba samého. Ak nedokážeme rešpektovať seba samého, tak nas bude stále strašiť, že niekto príde a bude lepší. Pravda je však taká, že nikto iný lepší niekdy (teda v niektorých veciach) ani byť nemôže. Nedá sa. Môže nahradiť, podporiť, ... ale nie nahradiť. taká úvaha mimohodom. Slovensko rozpoltené horami sem a tam, plné dolín v ktorých nás prekvapia rôzne národnosti (ak sme sa nepohli z domu) priviedli ich tu, vyhnali, alebo tu už boli ... je dôležité z ktorého národa kto pochádza ? Tak ako ľudia sú iní, tak sú aj národy a národnosti a ľudia z nich iní. Je zlé, že je niekto iný ? Rovnakí sme predsa už raz boli ... v jednej strane, v jednej uniformite, každý musel mať svoju "majnd" rovnakú. Vybočenie sa trestalo. A to systematicky. Vari nás to má tešiť ? Máme zabúdať na svoju históriu ? A neobohatilo nás to, skúsili sme to, ďakujeme, už viac nechceme. Myslíte si, že takáto snaha o uniformitu je jediná. Jedni boli bieli a druhí čierni ? Obyčajne keď sa do tmy zasvieti, tak sa nám zdá, že je tam viac svetla ako v tom, čo sme predtým pokladali za svetlejšie ... Mali by sme sa poučiť, porozumieť a ponaučiť. Nemusíme. Takže majnd a šér... Iba ak sme iní môžeme si niečo povedať ... brať si za blízkeho niekoho veľmi odlišného asi nieje to pravé, ale ak skupiny ľudí žijú veďľa seba (míňajú sa na ulici, zdravia, porozprávajú ...) také spolužitie obohacuje inakosťou. Rovnakí sa nemajú o čom porozprávať, vymeniť si názory, a napriek tomu sme niečim rovnakí, mali by sme sa v niečom zjednocovať, mať rovnaké mantinely, to čo by sme nikdy nerobili a stáli si za tým. To čo nám je milé nás vždy bude spájať. Z toho pohľadu prílišná snaha o výnimočnosť môže byť aj snahou o vyďeľovanie sa. Naproti tomu iste existuje aj opačná situácia. A tá úž vlastne bola na začiatku ... V každom prípade rovnováha, alebo pohyb okolo nej je ten pravý. Príklad pre tých čo nepochopili: ak jeden si nabije držku lebo chodí prískokmi a druhý chodí rovno a ešte si držku nenabil, tak sa priučí od kamaráta, ako sa chodí rovno a ten mu niečo ukáže z obľúbených prískokov ... Svojim spôsobom sú nakoniec skoro rovnakí. To "skoro" je by sme si mali ceniť, nie pomáhať odstraňovať za každú cenu. Lebo to čosi nepopulárne pripomína ... Nikdy nebudeme rovnakí, ale to čo spoločne vytvárame je naše spoločné. Teda aj rovnako rovnaké pre každého. (kto vyskočil nech si prečíta Perex) -------------------- Poznámky pod čiarou: To s pozemkami som myslel panovníkov. Niektorí samozrejme obohacovali, ale ide mi skôr o to, aby sme si cenili samých seba v prvom rade. Záverom je asi to, že zdieľať myšlienky, nieje ich niekomu dávať na branie, ale jen rovnocenne "vymieňanie". Blog sa mi zdá skvelý na skúsenie vyjadrovania. Ak sa ľudia nerozprávajú medzi sebou je to skvelé na protiváhu zahrpateniu. Napriek tomu By mal každý čosi študovať. Čosi čo by ho obohacovalo. Ďalší článok by mohol byť o hlúposti, ale to až potom ... O hlúposti sa hovorí ťažko bez posudzovania typu ja mudry a zbytok. Koniec blogu. Každý deň by sme mali vítať s láskou=pokorou=radosťou=milosťou. Už sme dostali dostali všetko a to navyše vítajme. Aj tak to nieje naše. Vec je to obojstranná. No nieje pekné keď nas niečo iné obohacuje ... (... v tom peknom myslené, nie tom sprízemnetom)-A je tu ďalšia téma, do tej sa mi ale nechce rozpisovať.